CATASTROFY - Besnota

70%

Počúvať slovenských thrasherov CATASTROFY, ako chrlia vo svižnom tempe svoj maratón besných slov na podkladě strhujúceho a zo štúdia Shaark velmi dobre a ostro ozvučaného moshinga, všetké tie divoké riffy a besné rytmy, bol pre mňa neskutočně intenzívny záber na zmysle. Čo si budeme povedať? Je treba čítať!

Tolko príbehov, situácií, problémov s inými ludmi, problémov k riešeniu, lebo riešiť sa musí a riešiť je treba už len z toho dovodu, aby sa čosi v našej krajine riešilo, či? Naozaj, na ploche len niečo pres pol hodiny zo seba vytrieskať tolko podnětných motivou? No to kde sme? Lebo tolko kokotov čo behá po okoliu, v spoločnosti, v centrách mest, v parlamente, v úradnických budovách, vilách, sídliskách, na štadiónoch, sportoviskách, v osadách s maringotkami, po zalesnených kopcoch i po kopcoch bez stromov, to sa len tak nestretnie. Nu dobre to myslia, chlapci, dobre uvažujú, všetko treba podchytiť.

Od prvej piesne „Špinavá hra“ ste ako uzavretí v tornádě, zo ktorého nieje možné ísť vnu. Síce z perspektívy Čehúna nedokážem povedať, kto je zemepán Világoš, o ktorom Hrdlorez Boris v úvodnej položke zpieva, nu čo, nevadí, od Mikuláša po Kremnicu vedia. Kapela je pri chuti a divočina pokračuje vo skladbe „Príručka mladých zbojníkov“ (… „všetko zlato a šperky sem, lebo vás do jedného podrežem!“ huláka Boris a pokračuje vo velkom štýle ... „Na povel vyraziť vpred. Kam bežíš, ty dement?“...), ona práca s nadsázkou sa za krátko stáva jednou zo silných zbraní tejto party Jánošíkov.

Chorál „Jebem vaše idoly“ namiereny voči malomešťáctve, predsudkom a povrchnom pohlade určitej časti spoločnosti na tých, čo nějakým zposobov vybočujú z priemeru, ozajstne nakopáva. Oslava muziky ANTHRAX, MUNICIPAL WASTE či D.R.I., takto vnímam album „Besnota“ v jeho komplexnej podobe, no pokud bysom mohol vybrať iba jednu reprezentatívnu pesničku, pak jednoznačně „Len slová“, ta konkrétne miery na ludí, ktorých hovno nesmrdí, ak by som to chcel povedať v zkratke.

Vo velmi akčnom zlom sne „Posledný na zemi“ si kapela pohráva s myšlienkami, čo by sa dalo spraviť, keby všetci ludia zmizli, lebo bez ludí je niekedy lepšie („Keby som skončil posledný na svete, sral by som po všetkých chodbách v parlamente, vyviezol sa grátis do Ufa na moste, hádzal do Dunaja granáty, Namaste“ ... Nu čo, dobre je! A pokračuje sa … „Demoloval by som v uliciach baráky, každý deň vybúral tri nové auťáky, práchnivú žirafu z múzea zapálil, muziku do ulíc na plné vybombil, šlehačkou natretý skákal do výkladu, užíval by som si naplno samotu“…), avšak dočasně lepšie, lebo kapela v závere piesne situáciu názorovo urovnáva a uvedomuje si ťažobu samoty.

Pokračuje sa proti-policajnou „A.D.A.B.“ a popíchnutím Uhorska, národnej súdržnosti a spjatosti s vlastnou prírodou „Horní chlapci“. Mrazivý podtext vlastnia songy „Hurá, vojna!“ a „Morava“, zde tepajúce do dementných spoluobčanov čo oslavujú najhoršie skutky, a to ak už ide o nacionalistov, komunistov a iných populismom ovlivnitelných bezmozkov a buranov. Po lyrickej stránke a celkovo obsahom myšlienok zachycených v textoch ide o najdoležitějšie položky alba. Naproti tomu „Habaďúra“ vypovedá čosi o nezdolnosti jedinca schopného zdolávať prekážky a o jeho silnej voli. „Obyčajná kurva“ tresce silno s podrazákmi a vychcanými a bezohlednými ludmi. A tak je album „Besnota“ zkrátka najzbesilejší besnota ako sa patrí, byť niektoré lyrické témy sú príliš insiderské a emocionálne akosi inde, leckdy je zložité zpoznať, zdali ide o humor alebo nie. Po stránke inštrumentálnej, zvukovej a energetickej však máme čo do činěnia s výborným kusom metalovej hudby. Album vydané na malej značke Support Underground je vyšperkované interesantným pestrobarevným a velmi vkúsnym animovaným coverom. 

16.07.2018	Diskuse (3)	Stray janpibal@crazydiamond.cz