MALOKARPATAN - Okouzleni aurou života císaře Rudolfa II. (rozhovor)

Slovenští heavy/black metalisté MALOKARPATAN mne na podzim doslova vyrazili dech svým vynikajícím čtvrtým řadovým albem „Vertumnus Caesar“. Jde o do detailu propracované vrstevnaté dílo, které je zároveň historickým konceptem, zabývajícím se osobou podivínského císaře Rudolfa II. Atmosféra hermetizmem prostoupené Prahy z přelomu 16.-17.století, kde tehdy tento Habsburk se svými uměleckými sbírkami převážně sídlil, tak na posluchače dýchne skrze starosvětské metalové kompozice, které si berou plné hrstě zdrojů z oblastí progresivního rocku, hard rocku, heavy metalu, ale i temných žánrů jako old-school black metalu, z jehož ponurých kasemat MALOKARPATAN původně vycházejí. O aktuálním albu, na které se s nadšením reaguje i v zahraničí, jsem si povídal s ústředním skladatelem kapely Adamem Sičákem.

(poznámka autora: odpovědi ve slovenštině byly dodány bez diakritiky, snažil jsem se to celé nějak rozumně zkorigovat, případné chyby v diakritice nejsou vinou zpovídaného hudebníka).

Od podzimu máte venku čtvrtou desku „Vertumnus Caesar“, jak jste s ní spokojení a co bys řekl o období jejího vzniku, když bys tyto práce srovnal s vaší starší tvorbou?

Bol to album so zatiaľ najkomplikovanejším zrodom. Mojím povodným zámerom po dokončení predošlej dosky „Krupínske ohne“ bolo nahrať jednoduchý, úderný album, ovplyvnený najmä miestnou stredoeurópskou scénou z prelomu 80. a 90. rokov. Tie základy na ňom aj ostali, ale v momente keď som sa rozhodol, že pojde o koncepčný album rozoberajúci život Rudolfa II., začali sa na skladby nabaľovať rozné menej obvyklé aranže, aby sa vytvorila tá správna magická atmosféra zachytávajúca ducha jeho doby. V konečnom dosledku je to teda niečo ako mix prístupov z „Nordkarpatenland“ a „Krupínskych ohňov“ – skladby sú na jednej strane kratšie a chytľavejšie, na druhej strane sme však ešte prehľbili ovplyvnenie progresívnym rockom éry 70´s, ktoré započalo už na predošlom albume. Je to pomerne paradoxná nahrávka – je naša zatiaľ najexperimentálnejšia, no na druhej strane aj najkompaktnejšia.

V souvislosti s novinkou je třeba říci, že jde o koncepční dílo, které posluchače zavede do časů raného baroka, do časů před třicetiletou válkou, neboť středobodem vašeho zájmu se stal císař Rudolf II. a řada věcí, která s ním souvisí. Proč právě tohle téma a jaký máte vztah k rudolfínské Praze?

Osobnosťou cisára Rudolfa a jeho dobou som posadnutý už od detstva, odkedy som videl vianočnú klasiku „Císařův pekař“ – je to dodnes jeden z mojich najmilovanejších filmov, ktorý žiaden rok nevynechávam v televízii. Napriek tým rozným stalinistickým agitkám sa tam totiž podľa mňa podarila vyčarovať autentická atmosféra renesančného hermetizmu. Okolo puberty som začal čítať aj nejaké biografické knihy o Rudolfovom živote a viacmenej som vždy plánoval, že o ňom raz urobím koncepčný album. V súčasnosti som sa už cítil dostatočne kompozične vyzretý na to, aby som sa na čosi také podujal. Má to aj osobnú rovinu – podobne ako on som povahou skor samotársky melancholik a moje záujmy by zrejme bežnému človeku pripadali podobne výstredné. Preto som sa aj v textoch snažil čo najviac vcítiť do jeho myslenia – pričom som nevynechal ani temnejšie stránky ako arogancia alebo paranoja počas jeho posledných rokov. Osobnosť Rudolfa samozrejme patrí najmä Čechom a Rakúšanom, ale bol tiež uhorským kráľom a vnímam ho celkovo ako osobnosť vtedajšej Strednej Európy, kam patrilo aj vtedajšie slovenské územie – jedna z jeho korunovácií prebehla aj tu v Bratislave. Keďže o ňom žiadna česká kapela dosiaľ nič nezložila, podujali sme sa na tú úlohu my. Dalo by sa to porovnať trebárs s brněnskými ASGARD a ich koncepčnom deme o Báthoryčke – tiež to nie je priamo česká história, ale kultúrne sú si naše národy nesmierne blízko a podobné vzajomné inšpirácie sú podľa mňa úplne ok. V zahraničí nás aj tak dodnes vidia ako jeden obrovský východný blok, tak tie lokálne rozdiely ani nepostrehnú :-)

 

Na nahrávce je poznat, že se kapela vyvíjí směrem bohatších harmonií a navýšené melodiky, jakoby dnes více tíhla k osmdesátkovému heavy metalu, než k vlastním blackovým kořenům?

My vychádzame z prapovodného black metalu prvej vlny – VENOM, BATHORY, MERCYFUL FATE, CELTIC FROST, TORMENTOR alebo trebárs český TÖRR. Tam je to prepojenie s klasickým heavy metalom prirodzené, len je to dnes žial pomerne zabudnutý štýl. Keď kapely po celom svete začali napodobňovať nórsky štýl, ktorý nebol stvorením black metalu, ale iba jeho akýmsi znovuzrodením, tieto skoršie verzie žánru upadli do zabudnutia. Dospelo to až do bodu, že sú spätne považované za thrash, heavy alebo death metal a za black metal sa považuje iba hudba znejúca ako starý DARKTHRONE, čo je samozrejme hlboké nepochopenie histórie žánru. Black metal počas rokov 1982-1992 nebol jednotným hudobným štýlom, boli to rozne kapely, ktoré pod neho zapadali textami, atmosférou a imidžom. Keď ostanem pri samotných Čechách – stačí si vziať trebars staru FATA MORGANU alebo TUDOR okolo albumu „Bloody Mary“ – tam je podobné prepojenie black metalovej atmosféry/textov s postupmi klasickeho heavy metalu. U nás ta melodika vychádza najma z MERCYFUL FATE a KING DIAMOND, ale tých vplyvov je kopa – okrem spominaných českých klasik trebárs aj poľsky KAT a ich vynikajúci album 666 v rovnakom štýle. Pre úplnosť dodám, že škandinávsky štýl black metalu mám rád rovnako ako ten osemdesiatkový, v MALOKARPATAN sa proste len venujeme tomuto menej prebádanému, archaickejšiemu štýlu.

Z úprku „Kočár postupuje tmavomodrými dálavami na jihozápad“ a ze spousty nosných vyhrávek je poznat obdiv k legendárním Angličanům IRON MAIDEN. Co pro vás tahle kapela znamená?

Zrejme budeš prekvapený, ale IRON MAIDEN som plne prišiel na chuť až niekedy pred 30tkou. Vždy som bol viac na JUDAS PRIEST, od IM mi imponovali skor ranné dosky s DiAnnom. Potom som si konečne po rokoch zvykol na Dickinsonov vokál a odvtedy mi viac prirástli k srdcu aj neskoršie albumy. Ono niekedy tá inšpirácia vychadza paradoxne skor z kapiel, ktoré boli MAIDENOM ovplyvnené – v prípade nového albumu trebárs slovenský DEREŠ, dosť na mňa mali vplyv francúzski SORTILEGE a pod. Niektoré riffy sú dokonca inšpirované starými demami od vašich FATA MORGANA. Na každom albume je inšpiračných zdrojov tak mnoho, že sa nikdy nedá hovoriť o ovplyvnení len jednou konkrétnou kapelou. Najbližšie k tomu mal debut, ktorý vychádzal najmä z „The Return“ od BATHORY, ale odvtedy sa inšpirácie neustále rozširujú.

„Vo vnútri chlácholivého útočišta kunstkamru“ má v sobě šťavnatý retro náboj heavymetalové poloviny osmdesátých let, je však daleko spíše ovlivněna MOTÖRHEAD, co o této skladbě můžeš říci?

MOTÖRHEADOM je tam inšpirovaný iba ten riff so shuffle rytmom na bicích, inak melódie vychádzajú skor z MERCYFUL FATE a NWOBHM – TYGERS OF PAN TANG, SAXON a podobných. Zároveň je tam aj vplyv BLACK SABBATH. Inak je to naša asi najviac heavy metalom inšpirovaná skladba. Mala dve verzie, v povodnej som to hral viac v štýle 80s black metalu – ako trebárs EXORCIST na albume „Nightmare Theatre“. Neskor som sa ale rozhodol pre verziu, kde tie heavy metalové vplyvy idu na maximum, lebo jednoducho znela lepšie a chytlavejšie. Náš bubeník Axel mi dokonca vravel, že tam počuje vplyv starého CITRONU :-) V kontexte albumu je to taká energická ”hitovka” predtým, než začne doska postupne potemnievať – je to akoby posledný výbuch Rudolfovej vitálnej energie, kedy je vo svojom kabinete kuriozít a ešte relatívne šťastný so svojím životom.

Má posluchač chápat vaše dlouhé slovenské názvy jednotlivých skladeb jako formu kapelního humoru?

Určite to nie je nejaká paródia alebo komediálny prvok, s týmto nepochopením sme sa občas stretávali pri prvých dvoch albumoch, ale myslím že po prečítaní textov najmä na posledných dvoch nahrávkách človek pochopí, že albumy sú myslené seriózne. Tradícia dlhých názvov pochádza z debutu, ktorý bol najviac inšpirovaný určitým grotesknom slovenského folklóru. Tam nejaké náznaky humoru boli, ale je to vždy skor čierny humor s temnejším pozadím. Zároveň je to aj odkaz na historické zdroje, ktorými sme inšpirovaní, keďže kedysi sa podobnými okrídlenými vetami zvykli nazývať kapitoly v knihách. Takže je to skor prvok navodzujúci určitú atmosféru.

Textově jste zůstali u slovenského jazyka, co pro vaši tvorbu znamená uchování mateřštiny a jak zásadní pro odvyprávění aktuálního konceptu je?

Úprimne je z toho ďaleko viac problémov ako úžitku. Keďže chcem aby našim textom rozumeli aj ľudia v zahraničí (nakoľko tam máme fanúšikov viac než v domácich lúhoch a hájoch), musím vždy kvoli tomu ku albumom vytvoriť čo najvernejšie anglické preklady a to je zapeklitá práca sama o sebe, nakoľko používam mnoho archaických, poetických a nárečových výrazov. Tie sa zákonite stratia v preklade a s nimi aj špecifická atmosféra originálu. Ďalší problém potom nastáva pri tvorbe bookletov – zvykneme spolupracovať so zahraničnými grafikmi a tí, keďže slovenčine nerozumejú často narazia na typografické problémy kvoli slovenským znakom. Dovod, prečo pri slovenčine (aj ked spisovnú podobu sme nikdy nepoužili) ostávame, je len určitá zvuková originalita z nej vychádzajúca – znie to jednoducho zaujímavejšie a exotickejšie než angličtina. Už dlhšie ale premýšľam nad angličtinou, pretože by mi to mnoho vecí nesmierne zjednodušilo.

Jste fanoušky historie? Které období považujete za nejzajímavější nebo alespoň o něco zajímavější než ostatní?

Fascinujúci je hlavne stredovek a renesancia, najviac ale starodávne civilizácie a prehistória, o ktorej stále dohromady nevieme takmer nič. V rámci MALOKARPATAN sa zvyknem venovať témam, ktoré buď priamo súvisia so slovenskou históriou, alebo majú aspoň nejaký súvis so širším stredoeurópskym pásmom, ako v prípade nového albumu. Je možné, že to do budúcna rozšírím, lebo by som nechcel ostať kreatívne uzavretý len v jednej bubline. K metalovej hudbe historické témy patria a rád v tejto tradícii pokračujem, keďže určite nechceme riešiť žiadne sociálne témy alebo nebodaj politiku.

Až art-rockovému vyznění nahrávky někdy napomáhají klávesami zdobené pasáže. Tak třeba již intro „Na okraji prepaste otevíra sa hviezdny zámek“ jakoby vypadlo z pohádky sedmdesátých let, což dodává albu na fantasknosti a romantičnosti. Mám pocit, že jste potřebovali nahrávku zjemnit, je to tak? K pestrosti dopomůže i instrumentálka „Panstvo salamandrov jest v kavernách zeme“…

Som rád, že to tak vnímaš! Možno ešte viac než rozprávku sme mali na mysli kultové europské art-horror filmy zo začiatku 70. rokov, akých sa kedysi hojne točilo najmä v južnej Európe, ale určitú tradíciu malo aj Československo s titulmi ako „Morgiana“ alebo „Valerie a její týden divů“. Mnoho týchto filmov začína veľmi idylickou hudbou, pričom nálada postupne potemnieva. Chceli sme dosiahnuť podobný efekt, keďže album sleduje Rudolfov život od vitálnych mladíckych dní po jeho starobu sužovanú chorobami a celkovou paranojou sposobenou množstvom jeho politických nepriateľov. Klávesov sme tentokrát použili naozaj mnoho, na ďalšom albume z nich určite plánujem ubrať. Sme všetci fanúšikmi 70s progresívneho rocku a chceli sme tento druh atmosféry prepojiť s našou hudbou, čo začalo už na predošlej doske. Myslím, že mnohým dnešným metalovým albumom chýba určitá dramaturgia a dynamika, veľa kapiel chce robiť iba non-stop bordel. Použitím jemnejších náladotvorných pasáží sa snažíme zvýrazniť agresivitu tých rýchlejších a surovejších častí. Robil to tak už Tony Iommi v starých BLACK SABBATH a svoje čaro to ma myslím dodnes. Ale nechceme sa týmto smerom vyvíjať donekonečna, takže do budúcna tých tvrdých pasáží zase pribudne.

Zatímco se instrumentace odebrala dobývat nové melodičtější horizonty, vokální projev zůstal v mantinelech black/death metalového extrému, tenhle rozpor však není problémem a obě složky se dobře doplňují. Co si myslíte o této složce vašich skladeb?

Dokázal by som si našu hudbu predstaviť aj s tradičným melodickým vokálom, ale jednoducho to k nám nepatrí. Myslím, že je zaujímavejšie takto prepojiť dva svety, ktoré nie vždy prepojené sú. V ideálnom prípade by mal album zaujať fanúšikov extremnejších žánrov a aj tých, ktorí preferujú klasický hevík a hard rock. Ja mám oba sposoby vyjadrenia rovnako rád a myslím, že je tam ešte vcelku široké neprebádané pole, v ktorom sa dá kreatívne pohybovať miesto imitovania iných kapiel.

Album je obohaceno i všemožnými předěly, které pocházejí z československé filmové produkce. Odkud pochází např. úvod k titulní skladbě „Vertumnus Caesar? A kde se původně nacházela ona strašidelná pasáž, v níž jakoby někdo procházel dlouhým podzemním tunelem pod starým městem pražským, na začátku skladby „Maharal a Golem“?

Tých predelov je oproti minulosti už o dosť menej (najviac ich bolo na „Nordkarpatenland“). V súčasnosti si ich už skor nahrávame sami, takže sample sú tentokrát len krátký hovorený úvod titulnej skladby a potom intro ku „Maharal a Golem“. V prvom prípade sa jedná o úryvok z vynikajúceho seriálu „Lekár umierajúceho času“, ktorý bol podľa mňa jedným z najvydarenejších projektov vtedajšej spolupráce medzi českými a slovenskými filmármi, v druhom prípade je to hudba povodne od Zdeňka Lišku pre pozabudnutý klenot „Pražské noci“ z roku 1968. Lišku považujem za génia porovnateľného so zahraničnými skladateľmi ako Ennio Morricone alebo Francois de Roubaix. Rád tieto úryvky používam, aby som evokoval atmosféru starých československých filmov, ktorá je podľa mňa nenapodobiteľná a unikátna.

Právě „Maharal a Golem“ patří mezi nejtvrdší a nejzajímavější skladby z novinky, „Mnohoraké útrapy milostpána Kelleyho“ jakoby v sobě koncentrovala jádro současného konceptu, je dostatečné dynamická a tvrdá, zároveň však také progresivní, plná stále dál plynoucích rozličných pasáží. No a „I hle, tak zachádza imperiálna hviezda“ je velké finále. Co o těchto třech sonzích můžeš říci?

Ďakujem(e) pekne za tvoje slová! Ako som už spomínal, album postupne temnie a nasleduje neskoršiu časť Rudolfovho života, ktorá bola nepríliš veselá. „Maharal...“ v krátkosti naznačuje príbeh rabína Löwa, údajneho tvorcu golema, ktorý k Rudolfovmu príbehu neoddelitelne patrí. Je to asi jediná skladba, kde sa pretína reálna história s folklórom, keďže nikto presne netuší či niečo na legende o golemovi bola pravda, alebo ide o úplnú fabuláciu. „Mnohorake..“ pojednáva o neslávnom konci Edwarda Kelleyho. Historické zdroje sa roznia, ale pravdepodobne svoj život ukončil dobrovoľne vypitím jedu, o čom skladba rozpráva. Väčšina jej textu je založená priamo na dopise, ktorý Kelley písal cisárovi Rudolfovi v dobách keď bol u neho už v hlbokej nemilosti a mal za sebou dve uväznenia. Záverečná skladba potom opisuje Rudolfove posledné dni, jeho opité bludenie po chodbách hradu a očakávanie konca. Všetky tri skladby sme sa snažili hudobne prispósobiť ich obsahu. Je tam hrozivosť a určitá robotická bezduchosť golema, osudové pocity Kelleyho pripravujúceho sa na samovraždu a intoxikovaná melanchólia Rudolfa v jeho posledných dňoch. Hudobne je to ovplyvnené všetkým možným od progresívneho rocku, cez starú filmovú hudbu po rozne metalové vplyvy od TÖRR az trebárs po anglické kapely ako WITCHFINGER GENERAL a PAGAN ALTAR.

Pokud někdo takový byl - kdo vám s albem ve studiu pomáhal a promluvil do podoby díla stejně zásadně jako vy sami?

Hudbu aj texty takmer vždy skladám výhradne ja sám, tentokrát však niečím prispel aj nový bubeník zo Švédska Axel. Napísal úvod a uplný záver albumu, čo sa mu myslím podarilo vynikajúco. Popri bicích ovláda aj hru na gitaru a rozne klávesové nástroje, takže nápadov mal dostatok. Nahrávanie tradične prebehlo so Zdeňkom Sikýřom v Studiu Hostivař. Zdeněk nám do hudby nehovorí, ale vždy má kopec skvelých technických trikov zjednodušujúcich samotné nahrávanie a vypočujem si aj jeho radu, ak sa mu nejaká pasáž nepozdáva – čo sa však nestáva často. Mix robil Olof Wikstrand zo švédskych ENFORCER, s ním som sa radil skor o detailoch ako dramaturgia a flow albumu – na jeho radu sme urobili zopár drobných úprav, napr. sa ustrihli krátke úseky na bicích, ktoré akoby ”spomaľovali” skladbu a podobne. Vybral som si ho pre jeho silné korene v tradičnom heavy metale, aby sme jeho pritomnosťou stmelili roznorodé vplyvy v našej hudbe.

Jaké máte na album „Vertumnus Caesar“ reakce? Pozoruji, že na něj v zahraničí poměrně reagují.

Reakcie sú prekvapivo skvelé, pravdupovediac som veľmi nevedel čo čakať, keďže každý náš album je vždy miernym posunom inam, čo sa nie vždy komerčne vyplatí. Zopár ortodoxnejších black metalistov nebolo nadšených z prehľbenia prog rockových vplyvov, ale 95% ohlasov bolo vyborných. Dokonca sme sa umiestnili na 12. mieste v dánskom albumovom rebríčku čo bola zaujímavá kuriozita, haha. Dobré ohlasy zvyknú byť vždy zo Škandinávie, Německa a USA, to sú také naše malé základne. Z našich zemepisných končín je to hlavne Poľsko. Prvá várka albumu sa stihla vypredať prakticky hneď v deň ako vyšla, čo bol doteraz náš najväčší úspech. Sám som z toho prekvapený, lebo je to vcelku neobvyklý materiál, ktorý nemusí sadnúť každému.

Kde nahrávka vyšla a jak bude pro fanouška nejsnažší si jí objednat?

Album vyšiel už tradične u írskych Invictus Productions a v USA ho zastrešujú The Ajna Offensive. Mali sme za tie roky nejaké ponuky aj od väčších vydavateľstiev, ale ja radšej doverujem poctivému undergroundu, aj za cenu slabšieho marketingu oproti metalovému mainstreamu. V Čechách by ho ľudia momentálne mali mať dostať od Vlada z CULT OF FIRE a jeho firmy Beyond Eyes.

Jaké kapely bys v současnosti nazval svými inspiračními zdroji? Jaké nejvíce posloucháš a které si nejlépe vychutnáš?

Toho je neskutočne veľa. Viacero som ich už zmienil počas rozhovoru. Som obrovským fanúšikom hudby po celý svoj život, takže inšpirácií sú naozaj mraky. Vždy sa však jedná o starú hudbu, v prípade MALOKARPATAN najmä roky 80te a 70te. Mám rád všetko možné od ABBY cez KING CRIMSON až po old school metal, roznu etnickú folklórnu hudbu, klasiku, TANGERINE DREAM, rannú elektroniku typu DEUTSCH AMERIKANISCHE FREUNDSCHAFT, atď atď. Od vás z Čiech som teraz dosť počúval trebárs Janu Kratochvilovu alebo OK BAND. Roky sledujem úžasne svojskú tvorbu NECROCOCKA – svojimi anjelskými kastrátmi nám prispel už na dva albumy, vrátane novinky. Veľkou inšpiráciou je aj zlatá éra československého metalu z prelomu 80. a 90. rokov – všetky tie klasiky, ktoré ľudia počúvali vo Větrníku, alebo na kultových kompilačkách ako Ultrametal a Death Metal Session. Z novších metalových kapiel ma toho baví máločo, námatkovo možem spomenúť trebárs HEXENBRETT, FUNEREAL PRESENCE, CHEVALIER, nádějne znějú írski HASTURIAN VIGIL, s ktorými zdieľame label a momentálne vydávajú svoju prvotinu.

Co MALOKARPATAN chystají na rok 2024?

Sústredím sa momentálne na písanie nového albumu, ktorý už takmer mám aj komplet zložený. Nezvyknem veľmi kreatívne oddychovať, takže akonáhle tie skladby pretavím do demoverzií, začnem pomaly pracovať aj na tom, aby sa postupne nahrali. Dostali sme nedávno ponuku nahrať ďalší album v štúdiu uprostred švédskych lesov, čo by som rád využil.

08.02.2024	Diskuse (4)	Stray janpibal@crazydiamond.cz